.

Rozmnozovanie

Slachtenie psov na vystavy vychadza z fungovania zakladnych mechanizmov dedicnosti. Zive telo sa sklada z buniek a kazda bunka ma jadro. jadro okrem inych sucasti pozostava z isteho poctu struktur , ktore nazyvame CHROMOZONY.  Chromozony pripominaju mikroskopicke nitky s koralikmi, pricom koraliky sa nazyvaju GENY. Kazdy gen na chromozomovej  nitke  skryva v sebe detaily tvaru,  velkosti alkebo funkcie niektorej casti tela , odtlacene  do podoby pozoruhodnej chemickej  latky  nazyvanej deoxyribonukleova kyselina -DNK. Geny urcuju take fyzicke vlastnosti , ako je farba oci,tvar usi a dlzka srsti.

Chromozomova kopia

Geny su usporiadane v istom poriadku pozdlz chromozomov, ktore spolocne
vytvaraju kopiu celkovej podoby jedinca. Chromozony v jadre vytvaraju
dvojice.Kazde bunkove jadro obsahuje ten isty subor chromozomovych
kopii, takze nesu v sebe sebe cely projekt tela,ci uz ide o bunku pecene
, zuba alebo naslapnej podusky.Domace psy maju 78 chromozomov ktore su
usporiadane do 39 parov. Na porovnanie -macka ma 19 a clovek ma
23chromozonov. Ked sa psie bunky delenim rozmnozia na dvojnasobok ,78
chromozonov si vytvori pozdlznim delenim 78 svojich identickych
kopii.Geneticka informacia takto prechazda z generacie na generaciu.
Tridstosem z tridsatich deviatich parov chromozonov v bunkovom jadre je
identickych , ale jeden par sa mierne odlisuje . Prave tento par sa
rozhoduje o pohlavi jedinca. Suky reprezentujue dvojca XX chromozomov,
kym pes ma jeden X a jeden Ychromozom.Rozmnozovacie bunky - u sucky
vajicka a u psa spermatozomi - su v porovnani s inymi telesnimi bunkami
jedinecne , lebo miesto dvojic maju iba jeden subor chromozomov (39).To
znamena , ze ked sa v okamihu pocatia spoja ,vytvaraju standarne
chromozomove dvojice ,pricom kazdy par obsahuje jeden chromozom od psa a
jeden od suky. Vsetky pohlavne chromozomy u suky su X,kym u psa moze byt
X aleboY. Pohlavie stenata zavisi teda od toho, ci sa do vajicka suky
dostane skor spermia X, alebo Y.

Mutacie


Zakladny charakter genov v bunkovom jadre niekedy mozu menit vonkajsie cinitele.
Atomove ziarenie, rontogenove lucea urcite chemicke pripravky vyvolavaju v tele vyvijajucom sa v tele
z bunky zmeny, ktore nazyvame MUTACIE. Preto  napriklad pohlavne organy musime chranit pred ionizacnym
ziarenim. Niekedy, hoci velmi zriedka, vznikaju genove mutacie zdanlivo spontanne.
Tieto Pripady vplyvaju zo samej podstaty evolucneho procesu a ich vysledkom je neocakavany vznik noveho
plemena, novej farby a typu psa.
Vyvoj embrya okrem mutacii ovplyvnuju aj negeniticke a nededicne procesy.
Bunky sa usporaduju v novych tkanivach modifikacii, ako je neprevidatelne rozmiestnenie bielych
flakov na mnoho farebnej alebo strakatej srsti. Usporiadanie rastucich  buniek v emryu
opat mouzu ovplyvnit niektore chemicke prvky a formy ziarenia, a preto kotne suky maju dostavat
lieky iba pod dozorom zverolekara
.